Šťastné a veselé vianoce

Nadišiel čas sviatkov radosti a pokoja. Všade sú porozhadzované umelohmotné jedličky z Poľska zdobené pestrofarebnými svetielkami z Číny a guľami z Vietnamu. Pod nimi krásne zabalené prázdne krabice previazané červenou stuhou. Nejednému srdco zaplesá keď zočí tú nádheru. Vonku sa zotmelo a začalo snežiť. Ľudia v pohodlí krbu a papučí sedia pred televízormi popíjajú čaj s rumčekom.
Vonku zima ako v ruskom filme, 2 metre snehu a stále kydá, pozerám z okna a premýšľam jak to ráno budem odhadzovať. Na rohu ulice počuť voľáke hlasy to sa len premočené a na kosť zmrznuté deti vracajú zo sánkovačky. V to príde. Malá iskrička v mojej hlave spôsobila skrat gigantických rozmerov. Bežím do špajze po rukavice ktoré si ešte za jazdy naťahujem na ruky. V izbe pustím hudbu, otvorím okno a s Totalním nasazením skáčem von do 2,5 metrového záveju snehu. Otrasiem sa a bežím zas hore aby som si to zopakoval. Po 7 skoku bol sneh už utlačený a tvrdý tak tam ostávam ležať a čakám kým neprechladnem.

Tak a hneď mi je chladnejšie, vonku je zasraných 25 stupňov a tu u mňa aj o 10 viac. Preto ta krásna chladivá predstava. No dobre tak preháňam 25 stupňov nie je. Už je večer ale aj tak sakra teplo. Cez otvorené okno vidno 3/4 mesiaca, z reprákov hučia Tri sestry a ja píšem tieto blbosti ktoré ma po spätnom prečítaní len uisťujú o tom že nie som v poriadku. No čo podľa mňa prvý článok v blogu musí mať nejakú vyššiu myšlienku...


Raduško dlhoprstý.