Deň plný radosti, smiechu a hier je za mnou, slnko zapadá za hory a na kraj sa spúšťa tma. Nie obyčajná ale tá ktorá hovorí že ničo krásne sa skončí.
Kráčam popri rieke, som sám, spoločnosť mi robí len chladný vietor a mesiac svietiaci skrz zlovestný opar. Voda v rieke tečie nečujne, opatrne aby nenarušila tu krehkú atmosféru pochmúrneho večera. Z premýšľania nad vlastným osudom ma preberá hluk vôkol mosta ktorý sa vypína pár metrov ďalej. Vysoká štíhla postava s tmavými dlhými vlasmi, odetá v čiernom stojí uprostred mosta, v ruke drží cigaretu a pozerá dole. Ľudia v okolí mosta postávajú a sledujú čo sa bude diať. Vyliezam na most a kráčam k záhadnej postave a prihováram sa jej. Otáča sa ku mne a zisťujem že je to muž. Jeho tvár vyzerá ustaraná, plná vrások a smútku. Obaja tam nemo stojíme a hľadíme si do očí. Chcem ho presvedčiť aby neskákal ale slová mi uviaznu v hrdle a z úst mi vychádza len vzduch. Po chvíli na mňa kývol a skočil...
Nemohol som sa ani pohnúť, na ten pohľad nikdy nezabudnem, vravel toho viac ako všetky slová na svete. Vravel že už to viac neznesie, tú ľudskú nenávisť, zlo ktoré ovláda svet. Nikto mu už nemohol pomôcť. Zanechal po sebe len list v ktorom písal o svojom živote, o tom ako vedome konal zlo a ako ho to nakoniec všetko pohltilo. Už ďalej neuniesol ťarchu svojich skutkov.
Pred koncom zo zúfalstva stále opakoval jednú a tú istú vec stále dookola: „Ja som zviera, veď to sama vidíš, že nie som nič než zviera. Neviem hovoriť, nenaučil som sa to, neviem premýšľať, tí barbari mi zabránili, aby som sa to naučil. Ale ak je to naozaj tak... ak si vševedúca a všemohúca... poradíš si s tým sama. Pozri sa do mojej duše, tam nájdeš všetko, určite! Ja mám dušu, ľudskú dušu, a nikdy som ju nepredal! Vytiahni si odtiaľ sama, čo vlastne chcem! Nechcem predsa nič zlé. Preboha, prečo si nemôžem nič vymyslieť, prečo ma napáda stále to isté? Šťastie pre všetkých, zadarmo, a nikto nech neodíde naprázdno."
Emo, emo, emo sa mne pení krv len keď to píšem. To si tak jedného dňa lietam hore dole po nete a narazím na fotku nejakej baby. Takú krásnu tváričku som dávno nevidel. Tak som si povedal možno má viac takých fotiek s nádherným úsmevom. Fotka bola už staršieho dáta, tak som kukol novšie, a vtedy prišiel šok. Tá anjelská tvárička tam bola doslova posiata piercingamy (či jak sa to píše) na xichte omietka aj so zatepľovacím polystyrénom, čierne vlasy s Extrémne Mastnou Ofinou. No a v tej chvíli ma skoro jeblo. Také pekné dievča to bolo a teraz je z toho zasrané pubertálne dievčisko so zdegenerovanou mysľou z ema, za ktorým sa otočia len podobne zasraný pubertálny kokoti. Tak vás prosím baby, neničte svoje krásne tváre a telá blbosťou ako je piercing, prefarbovanie vlasov, a už vôbec sa nedávajte na emo.
Nejako som sa dokopal k tomu aby som napísal túto stručnú správu. Nepísal som sem pretože som nemal na to veľa času a keď čas bol tak som sa hral s krteckom.
Tak práve dnes som sa rozhodol že cez víkend by som mal dopísať tú druhú časť splavu. To bola prvá vec, druhá je že tu asi začnem zverejňovať recepty. Mnohý ľudia nevedia variť a verím že podľa mojich návodov s obrázkami sa to naučí každý. Tak to bude asi všetko.
Hmm. Chcel som dnes zase čosi pekné napísať a ono to dopadá jako predvolebná kampaň. Na začiatok nasľubujem a na konci je aj tak hovno. Rozhodol som sa že ešte dopíšem ten článok o splave a potom sa vykašlem na to čo som predtým nasľuboval. Polovicu z tých vecí si už ani nepamätám. Hmm a to bude asi všetko čo som chcel oznámiť. Ešte predtým ako som zlátal toto som chcel napísať že sa zajtra chystám so psom na výletík aspoň na pol dňa tak bude isto o čom písať ale teraz o tom začínam čim viac pochybovať. Ešte nejaký psycho obrázok od uja gugla a môžem isť hajať lebo už neudržím myšlienku a píšem kraviny, ale to vlastne stále.